Medzi Romom a cigáňom nie je rovnítko; a to ani ontologicky. Lebo nie každý cigáň je Rom. Ličme pojem - termín a slovo!
Prečo cigáň vyznieva pejoratívno a Rom nie? Averzia k etniku či jedincovi nie je daná oslovením.

KRISTÍNA MOJŽIŠOVÁ – MAGDOLENOVÁ, ss.59-74

Abstrakt
Autorka sa vo svojom príspevku sústredila na premeny súčasnej rómskej rodiny. Interpretuje výsledky výskumu realizovaného v rokoch 2013 – 2016 v troch európskych krajinách – Španielsku, Rumunsku a na Slovensku – zameraného na možnosti zapojenia rómskych žien a dievčat do celoživotného vzdelávania. Výskum bol realizovaný formou dotazníkov medzi deťmi na školách vo veku 12 – 14 rokov a verifikovaný prostredníctvom focusových skupín (otcovia, matky, učitelia). Sleduje podiel účasti žien a mužov na činnostiach v domácnosti i mimo sféry domácnosti, ale tiež postoje rodičov ku vzdelávaniu svojich detí a ich konkrétne pretavenie do školskej praxe. Súhrnné výsledky výskumu doposiaľ neboli na Slovensku publikované.

kristina.mojzisova@mecem.sk, tel. 0905 975 585

Základom rómskej identity je tradičná rodina. Zmenou konštelácie tradičných rodinných väzieb (napr. procesom emancipácie rómskych žien) môže prísť aj k rozviklaniu tohto jej oporného bodu a tým aj kultúrnej identity Rómov, ktorá je postavená predovšetkým na tradícií. Pokiaľ nie je súbežne nahradená inými integračnými mechanizmami (ktoré uvádzajú do hry predovšetkým procesy modernizácie), môže prísť k anomizácii rómskych spoločenstiev. Ako potom riešiť situáciu, ak sa ľudské práva prvej, prípadne druhej generácie dostanú do rozporu s právami tretej generácie?
Trváme tiež na vzdelávaní Rómov v ich rodnom jazyku, čo jednak neprispieva k ich integrácii do majoritnej spoločnosti, jednak ich jazyk je tiež jedným z faktorov, prostredníctvom ktorých sa tieto tradičné vzťahy petrifikujú a transgeneračne reprodukujú (na niektoré z týchto súvislostí poukázal vo svojom texte aj doc. Kozoň).

Predstava reprodukcie "tradičného modelu" rómskej rodiny a súčasne integrácia do spoločnosti a s tým spojené zlepšenie súčasnej situácie Rómov je asi neudržateľná. K súčasnému stavu prispieva segregácia komunít. V lokalitách, kde pôsobia externé vplyvy (mimovládky, komunitné centrá, dobré kontakty so školou), sú viditeľné posuny napr. v odstraňovní bariérie pre vzdelávanie rómskych žien. Od úrovne vzdelania rómskych žien sa odvíja aj schopnosť komunity komunikovať s externým prostredím. Hranica udržania identity je otázkou hodnôt, ktoré si nastavíme - teda aj Rómovia ako jednotlivci. Logicky nemôžeme udržať stav nekompatibilný so stavom súčasnej spoločnosti (nemyslím jaoritnej na Slovensku, ale spoločnosti globálnej).
Emancipácia rómskej ženy nie je zameraná proti tradícii, je posunom v hodnotách, ktoré sú preferované a povedzme potrebné pre samotnú komunitu - pre zelpšenie jej situácie.
Ľudské práva sú univerzálne a preto otázka či sa môžu dostať ľudské práva prvej generácie do rozporu s právami tretej nie je namieste. Je to otázka, či vnímame "tradičné právo" ako univerzálne právo... (napr. právo muža obmedzovať práva svojej ženy).

Otázka vzdelávania Rómov v materinskom jazyku je otázkou integrácie práve preto, že umožňuje deťom prechod z jedného prostredia do druhého a jeho rešpektovaním by mal byť tento prechod plynulý a realizovateľný. Teda v žiadnom prípade to nie je možné vnímať ako niečo, čo bráni integrácii. jazyk sám nereprodukuje kultúrne vzorce.

Dobrý deň prajem,

vo vzťahu k tomuto príspevku mám dosť kontroverzné pocity, ale viac ako zdôrazňujem jeho význam. Prečo?
V poslednej dobe je módou organizovať rôzne pochody, akcie a pod. V jeden a ten istý deň sa na jednom konci našej malej republiky "pochoduje" za tradičnú rodinu, na jej opačnom konci je dúhový pochod.
V tom istom médiu sa na úvodnej strane bojuje za rovnoprávnosť žien a ich práva v spoločnosti, na poslednej strane sa propaguje materská dovolenka mužov - otcov detí. Podľa zdôrazňujem, aktuálnej objednávky majiteľa média.
Kontroverznosť vývoja spoločností dosahuje takej úrovne dezintegrácie, že sa často u populácie 30 ročných mladých mužov stretávam s názorom, že oženiť sa a mať deti, treba až v 40-tke. Myslia pri tom na generáciu ľudí, ktorým vdychujú život, a ktorí majú byť základom prosperity spoločnosti v budúcnosti. Možno je problém v úplnej zmene rebríčka hodnôt, kde vlastné potomstvo prestáva zohrávať pozíciu "troch grošov". Pravdivosť troch grošov je univerzálna.
Môj desivý pocit sa pribúdajúcim vekom iba zvyšuje, v budúcnosti nič nevyriešia žiadnou hodnotou nekryté bankovky vytlačené na požiadanie.
Iba komponujem do svojej poznámky plagát z 50-tych rokov minulého storočia z prostredia americkej domácnosti s aktuálnym textom ... nefunguje internet, keď je doma tak čisto? Nestrácame všeobecne v rámci premien tradičné postavenie ženy a muža nielen vo vzťahu k rodine, ale aj k spoločnosti.

Nemáte dojem zo súčasného vývoja, že spoločnosti (a je úplne jedno, ci sa jedná v rámci nich o majoritu alebo minoritu) sú v kontexte riadenia sveta smerované k "výrobe" dezintegrovaného jednotlivca, ktorý v kontexte svojho prežitia pristúpi na akékoľvek podmienky jeho individuálnej existencie?