BRANISLAV MALÍK, PETRONELA ŠEBESTOVÁ, ss. 43-52

Abstrakt
Autori sa vo svojom príspevku zamerali na určité špecifiká rómskej rodiny a rodinnej socializácie Rómov, ktoré treba zohľadniť pri ich vzdelávaní a pri poskytovaní sociálnych služieb pre uvedenú cieľovú skupinu občanov. Cieľom autorov bolo tiež korigovať skreslené predstavy, ktoré si o niektorých aspektoch života Rómov vytvárame a ktoré pretrvávajú nielen vo vedomí bežných občanov, ale sú identifikovateľné aj v odbornom diskurze a sú prekážkou optimálneho nastavenia programov zameraných na integráciu Rómov do majoritnej spoločnosti.

bmalik@centrum.sk, petronela.šebestova@gmail.com

Je múdre trvať pomocou rôznych programov na integrácii Rómov do majoritnej spoločnosti? V roku1996 sa konalo v Trenčíne v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a v Trnave v priestoroch Trnavskej univerzity podujatie s pracovníkom americkej probačnej služby. Medzi otázkami bola nevyhnutne aj otázka bielej a čiernej americkej populácie, ich integrácie do majoritnej spoločnosti v ponímaní malého Slovenska. Odpoveď na túto otázku bola jednoznačné. Pokiaľ sa sami neuvedomia, nepoznajú svoju "cenu" v spoločnosti, nezmenia svoj vzťah ku vzdelaniu a pod., nevstúpia do vedomia majoritnej spoločnosti ako "potrební". Sú bremeno. Otázka alebo otázky sú možno drsné alebo cynické, ale poplatné dobe. Dokážu sa Rómovia "uvedomiť", dokázať svoj pozitívny vzťah ku vzdelávaniu, čo im zaručuje vyššiu úroveň existencie v spoločnosti? Akú máte skúsenosť so vzdelaným Rómom v ich tradičnom prostredí, má všeobecné uznanie alebo ho vylučujú zo svojej komunity ako človeka, ktorý sa vzdal ich tradičnej kultúry, ich tradičnej životnej filozofie?

Ďakujem za položenú otázku, v ktorej ste súčasne vyjadrili aj svoj názor. Osobne zastávam ten názor, že každý človek je v prvom rade občan, ktorý má svoje práva a povinnosti. Sú občania, ktorí si túto skutočnosť nevedia uvedomiť a z tejto ich nevedomosti dochádza k situáciám, ktoré je potrebné riešiť a to zákonným spôsobom. Spoločnosť by v žiadnom prípade nemala tolerovať obchádzanie legislatívy. V školskom zákone je explicitne vyjadrené, že školská dochádzka je povinná a sú aj presne určené podmienky. Každý národ, každá krajina má svoju kultúru. Platí však, že vnucovanie svojej kultúry a svojich zvykov na území inej krajiny je uzurpovanie moci a obchádzanie zákonom stanovených pravidiel krajiny. Čo sa týka vzdelanosti, pozor nie vzdelávania, tá nie je závislá od národnosti. Nie je potrebné podsúvať názory o vzdelaných a nevzdelaných občanov s poukazovaním na národnosť. Každý národ, každá krajina ma ľudí, ktorí sú schopní a ktorí sú menej schopní. Každý zdravý človek túto skutočnosť chápe. Keď sa niekto vzdá svojej tradičnej životnej filozofie, tak to je jeho osobný problém a nie problém krajiny v ktorej žije.

Tak prečo média pri exódu Romov nepísali, že tam emigrujú občania ?

Ospravedlňujem sa, že sa (z objektívnych dôvodov) do diskusie zapájam až teraz. Skúsenosti so vzdelávaním Rómov mám. V prvom priblížení by mohli konvenovať s Vašim názorom, že neprináša (pokiaľ tu nebude ochota z ich strany uznať vzdelanie ako ich hodnotu) žiadne výraznejšie výsledky. To však neznamená, že Rómovia sú nevzdelávateľní. V našom spoločnom texte s doktorkou Šebestovou sme uviedli, že situáciu by mohlo zmeniť k lepšiemu, ak by sme Rómov vzdelávali podľa iných princípov a metodík, než aké sú bežne uplatňované vo vzťahu k majorite. Zásadný rozdiel je ten, že spôsob ich života nepodnecuje rozvoj abstraktného myslenia. Vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú však hneď od vstupu detí do školských zariadení postavené na abstraktných pojmoch a abstraktnom myslení. To je prvá bariéra, ktorá robí tieto obsahy pre nich nezrozumiteľnými. Druhou základnou prekážkou školskej úspešnosti rómskych žiakov je to, že osvojenie vedomostí je vždy späté s jednou dôležitú kompetenciu. O čo ide, si priblížime poukázaním na často zmieňovaný problém súčasného slovenského školstva, a tým je problém „čítania s porozumením“. Ukazuje sa, že ide o oveľa hlbší a zložitejší problém, ako sa javí v prvom priblížení. Jeho primárnou príčinou nie je totiž to, že dnešní žiaci nečítajú, a preto nemajú ani dostatočne rozvinutú schopnosť rozumieť obsahom príslušných textov. Skutočnou príčinou uvedeného deficitu je to, že sa rozpadol určitý širší (kultúrny) kontext, ktorý umožňoval veciam obsiahnutým v textoch porozumieť, to znamená zaradiť tieto skutočnosti do siete určitých významových súvislostí. Čiže: čítať síce vedia, ale to čo čítajú im už nič „nehovorí“. Aby mohol daný text žiakovi niečo „povedať“, musím mať tento žiak najprv osvojené príslušné kultúrne kódy, v ktorých je kódovaný. Bez nich je pre neho nezrozumiteľný. Vráťme sa teraz k nastolenej problematike – kultúrne kódy, v ktorých sú kódované vzdelávacie obsahy určené pre majoritu sú úplne iné ako je kódovaný svet (významové univerzum), v ktorom žijú Rómovia. Aj keby si teda Rómsky žiak dostatočne osvojil čitateľskú gramotnosť a vedel tieto texty plynule prečítať, boli by pre neho len „hromadou slov“ bez dešifrovateľného významu. Čiže druhou podmienkou úspešnosti vzdelávania Rómov je prispôsobiť tieto vzdelávacie obsahy ich „lebensweltu“.