Dr. Vachalík píše ministrovi školstva prof. Plavčanovi

Vážený pán minister školstva, vedy, výskumu a športu SR

Prof. Ing. Peter Plavčan, CSc.

Rozhodol som sa ako človek, ktorý pracoval celý svoj život v rezorte školstva ako učiteľ, riaditeľ, predseda komisie školstva a kultúry okresu Trnava, riaditeľ reedukačného zariadenia pre mládež v Hlohovci (32 rokov) i riaditeľ Detského mestečka hneť po revolúcií u nás v Trenčíne-Zlatovciach a potom ešte ako riaditeľ a zakladateľ Pedagogicko-psychologickej poradne  a Špecialno-pedagogickej poradne v Hlohovci.

Učil som externe na VŠ pedagogickej v Trnave, Bratislave i Nitre 55 rokov – metodiku reedukáciu ťažkovychovateľných (mládež i dospelých). Bol som poradcom predsedu  československej vlády v otázkach mládeže, ministra spravodlivosti na Slovensku viacej ako 45 rokov a pracoval som celkovo 60 rokov.

V reedukačnom ústave v Hlohovci sme dosahovali od roku 1970 úspešnosť 90%-tnú a pred revolúciou až 91,66%-tnú. V čase môjho pôsobenia v Detskom mestečku v Trenčíne po revolúcií sa naše prepustené deti do života všetky osvedčili dobre v živote.

Ja teraz navrhujem i žiadam, aby ste sa nečinné nepozerali na to, ako neodborné riadi Ministerstvo prác. sociálnych vecí a rodín SR detské domovy na Slovensku. Každú výchovnú skupinu v Detskom mestečku a v DeD riadi asi 5 vychovávateľov (86% žen), ktoré sa striedajú v práci každých 8 hodín. Kde tu môže byť jednota výchovného pôsobenia, ako vzory dospelých tu pracujú?

Ministerstvo prác. sociálnych vecí a rodín SR zrušilo aj Detské mestečko, a z neho vytvorilo klasický detský domov, kde umiestené deti plodia ďalšie deti (už ich je viac) deti fajčia, pijú (viď príspevok v knižke vydanej bývalého odchovanca Detského mestečka Mgr. Branislava Ladického – RODINNÉ PRÍBEHY BEZ RODÍN, link na knižku.: https://knihy.heureka.sk/rodinne-pribehy-bez-rodin-branislav-ladicky/?s=6&gclid=CjwKEAjw_bHHBRD4qbKukMiVgU0SJADr08ZZ41K_mSI9Owipb3WOYCxSwi7ZeezQorQTk3bTfGAf9xoCAdjw_wcB

Toto detské zariadenie (Detské mestečko) bolo vo svete jediné, vynikajúce o starostlivosti deti, ktoré boli dávané do DeD s predpokladom dlhodobého pobytu týchto deti od ich mladosti až po ich dospelosť a odchodom z DeD do ich bežného života.

Toto zariadenie (Detské mestečko) navrhli odborníci z oblasti špeciálneho školstva PhDr. Ján Sojka, CSc., a Doc. PhDr. Miroslav Bažány, CSc., ktorý prednášal 11 rokov na VŠ v USA a pán Dr. Sojka bol ústredný školský inšpektor na MŠ SR.

Ani jeden nebol podľa mojich vedomostí členom KSS. Oni iba využili politické dianie u nás v roku 1968 a následne v určitom čase dosiahli povolenie výstavby DM (Detského mestečka). V roku 1968 bolo toto zariadenie vyprojektované, zabezpečené dodávateľom  a začala sa aj jeho výstavba a po začiatku normalizácie u nás už sa nedala táto stavba zastaviť.

Riaditeľ Detského mestečka bol vymenovaný 01.01.1972, do 01.09.1973 boli všetky stavby dostavané mimo 8 budov – rodinných buniek. Tieto boli dostavané v roku 1974.

Ostatných 5 takýchto DM (Detských mestečiek) – ich výstavba bola zrušená ÚVKSČ. Toto boli je najlepší dôkaz, že UVKKSČ nemal žiadnu zásluhu na výstavbe tohto zariadenia, pre deti, mimo obdobie pán A. Dubček bol predsedom ÚVKSČ.

Po normalizácií situácie u nás boli tvorcovia DM v Trenčíne zbavení všetkých funkcií, stali sa z nich iba najnižší pracovníci, na miestach, ktoré im určili. Nič nemohli uverejňovať ani verejne nikde vystúpiť.

Takže žiadna „výkladná skriňa socializmu tu nebola“. Detské mestečko bolo teda zariadenie pre deti, ktoré mali predpoklad prežiť v ňom dlhšiu dobu, pravdepodobné až do svojej dospelosti.

Deti žili aj so svojimi náhradnými rodičmi (vychovávateľmi) a ich deťmi. Rodičia boli manželia a žili vo vzornom manželstve. Najmenej jeden z nich musel mať pedagogické vzdelanie.  Žiadala sa dokonale jednota výchovného pôsobenia. Manželské dvojice (vychovávateľov) vyberali vždy traja psychológovia z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie z BA. Oni navrhovali, koho bolo treba prijať a riaditeľstvo DM to rešpektovalo.

Medzi manželskou dvojicou (vychovávateľmi) a deťmi v RB (rodinných bunkách) vznikli rýchlo hlboké citové kontakty na úrovni citov rovnako ako u ich vlastných deťoch, a tak ich aj im zverené deti začali oslovovať mamou „mamička, ocinko“ – toto už boli hlboké city!

Manželské dvojice sa starali o deti celodenné, celotýždenne a celoročné. Výsledky našej výchovnej a vzdelávacej práce aj za významnej pomoci našej MŠ a ZŠ a dokonalej spolupráce s vychovávateľskými pármi a taktiež aj individuálnej pomoci všetkých pedagogických pracovníkov dosiahli všetky deti v Detskom mestečku vzdelanie na úrovni 9. posledného ročníka na ZŠ a potom pokračovali všetky deti v štúdií na stredných školách a väčšina z nich študovala aj maturitné odbory. Niektoré naše deti pokračovali aj v štúdiu na VŠ v Bratislave, Nitre, Žiline, Trnave, Košiciach ap. v čase, keď som pôsobil v Detskom mestečku ako riaditeľ, tak štartovalo na VŠ 11 našich deti.

Detské mestečko sa môže pochváliť a deklaruje aj o tom, že veľa odchovancov skončili ako inžinieri, magistri, doktori (lekári) a podotýkam aj to, že niektoré naše deti učia aj na VŠ. Vedúca katedry na ošetrovateľstve v Trnave na UCM je docentkou a vyrastala u manželskej dvojici Pavlikovcov. Ďalšia odchovankyňa zastáva funkciu ako primárka v Levickej nemocnici, ktorá vyrastala u manželov Lančaričovcov. Aj autor knižky „Rodinné príbehy bez rodín“ Branislav Ladický vyrastal u manželov Lissnikovcov a vyštudoval vysokú školu na UKF PF v Nitre za učiteľa. A aj učí v Dubnici nad Váhom na SPŠ – elektrotechnickej. Veľa našich deti je úspešných s vysokoškolským vzdelaním a darí sa im. Majú vlastné rodiny a žijú príkladným životom.

Pri 20-tom výročí existencie DM som vyhodnotil aj výsledky našej výchovy a vzdelávania našich detí v ich živote. Hlavne z nich uvádzam:

Z 534 prepustených deti od nás do života sa úplne osvedčilo 533 deti a iba 1 z nich sa plne neosvedčil. 147 deti sa nám oženilo, alebo vydalo a 146 žije vo vzornom manželstve. Iba 1 dievča sa rozviedla.

Dekan pedagogickej fakulty vo Woschintone – USA chcel presadiť, aby ich študenti chodievali k nám do DM, na odbornú prax. Nepodarilo sa nám to zrealizovať kvôli diaľke.

Svoj návrh na zmenu zariadenia DeD a znovuotvorenia DM v Trenčíne Vám predkladám po prediskutovaní tohto návrhu s deťmi bývalého DM v Trenčíne, po diskusií bývalými zamestnancami DM a ďalej po diskusií s pracovníkmi VUDPaP (výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie) a mnohými odborníkmi z oblasti špeciálnej pedagogiky, pedagogiky, psychológie a s vedúcimi pracovníkmi bývalých detských diagnostických zariadení i sudcov súdov.

Ak by bolo potrebné, aby som prišiel k Vám niektoré veci ešte prediskutovať (Kto a prečo odňal rezortu školstva riadenie DeD a dal pod MPSVaR). Som ochotný, kedy stanovíte termín stretnutia, k Vám prísť a preberieme otázky týkajúce sa DeD a Detského mestečka.

Podotýkam, že sme už, pre nás úspešné prediskutovali problém Detského mestečka v sociálnom výbore a vo výbore vedy a vzdelávania NR SR.

Ak chceme, aby DeD pracovali ďalej odborne lepšie a diagnostikovali detí DeD na potrebnej úrovni je potrebné tento náš návrh dať do projektu, ktorý pripravujete.

Ďakujem

S pozdravom,

PhDr. Vladimír Vachalík, CSc.